Atualità
De dl’Autonomia (2/3): Kompatscher, „svilupé inant l’autonomia“
Le discurs dl presidënt Kompatscher por i 70 agn dal’Acordanza de Paris: „Südtirol se stá bun y i orun svilupé inant l’autonomia te n spirit europeich.“
Le post por recordé i 70 agn dal’Acordanza de Paris tl contest dl De dl’Autonomia, le Ciastel Sigmundskron, ne é nia gnü chirí fora por caje. Tl 1957 él sté Silvius Magnago che á detlaré dal Ciastel le conesciü „Los von Trient“ pro protesté cuntra la „regionalisaziun“ dl’autonomia. „I ún rajiun por festejé – á dit le presidënt Arno Kompatscher – deache l’acordanza Gruber-Degasperi é la basa incër chëra che nosta tera é chersciüda y s’á svilupé inant.“ Ciamó aldedaincö, a 70 agn dala sotescriziun, é la minunga di storics che vá indalater, sciöche desmostré incö tratan le convëgn. „Na valutaziun dl’acordanza é poscibla ma sce an tëgn a mënt ince le contest storich te chël che al é nasciü l’acordanza de Paris y ince les conseguënzes che é gnüdes a se le dé do l’inteja danter Talia y Austria“, á sotligné Kompatscher.
Le Landeshauptmann á recordé che la „limitaziun teritoriala scrita tl’Acordanza á porté a n pröm Statut, chël dl 1948, cun n’autonomia de carater regional nia orüda dal Südtirol. Al é sté na delujiun dopla: da öna na pert la mancianza dl’agregaziun al’Austria y dal’atra pert degun reconoscimënt dl prinzip de autodeterminaziun, che á porté spo a momënc importanc dla storia südtiroleja cun le stritoz dan les Naziuns Unides, la nöt di füc, l’insediamënt dla Comisciun di 19, la nasciüda dl secundo Statut d’Autonomia, l’atuaziun dles mosöres preodüdes dal pacher y spo l’apajamënt dan les Naziuns Unides tl 1992“. Kompatscher recorda che „tla fasa storica do l’Acordanza de Paris êl tröpes gaujes por ne ester nia contënc, mo zënza desmentié i gran vari fac tres l’Acordanza Gruber-Degasperi che á porté al’introduziun de normes importantes sciöche le tri- y bilinguism, les competënzes autonomes tl setur aministratif, l’avalianza pro l’azes ai ofizi publics.“
Le presidënt südtirolej á spo sotligné che „l’ancoraje internazional dl’Acordanza de Paris fej aldinfora de nosta autonomia „n’autonomia speziala danter les speziales“, y l’apajamënt dl 1992 ne é nia la fin de n percurs che mëss jí inant. Deache al s’é mudé le contest local, statal y internazional él important che l’autonomia südtiroleja sides buna da se svilupé inant y da ester tres plü dinamica.“ Arno Kompatscher á spo recordé na frasa dl presidënt da denant Luis Durnwalder che á dit che „l’Acordanza de Paris é le punt de scomenciamënt, n punt de rovada al travert n’él indere degun.“ Te chësc contest él nezesciar, tolon ince en conscidraziun les sfidades politiches, soziales y economiches nöies, da ajorné l’autonomia respetan i prinzips europeics che é la basa dl’Acordanza Gruber-Degasperi, insciö Kompatscher.
„N ejëmpl é sté le barat de lëtres danter i pröms ministri Renzi y Faymann – á splighé le presidënt dla Provinzia – n ater ejëmpl gnará a se le dé tosc cun la reforma dla Costituziun: la revijiun dl Statut podará ma gní portada a piz tres n’acordanza cun la Provinzia y zënza mët en discusciun ci che é bele gnü arjunt cina sëgn.“ Arno Kompatscher á stlüt jö so intervënt recordan che „i orun lauré adöm a nüsc partner söl’autonomia, cun n vare al iade, te n spirit europeich, por renforzé nosta funziun de punt danter le Nord y le Sud, sciöche laboratore dla convivënza, na picera Europa tl’Europa.“
rc
Galaria dales fotografies
